Začalo sa to celé tým, že sme so švagrom štilitsticky upravovali článok o udalostiach, ktoré sa stali v piatok 22 - ého (výchrica, hromy, blesky, dážď a ľadovec). Strašná kombinácia. Pokiaľ sa nám to podarilo dať do poriadku, nenápadne sa približovala pekná búrka, sprevádzaná sprvoti svetielkujúcimi oblakmi z ktorých vystrelovali blesky. Zo začiatku sme tomu nevenovali veľkú pozornosť, až do chvíle kým sa môj švagor nevyjadril nepublikovateľne.

Potom to už nabralo na obrátkach..., zbaliť statívy, aparáty a najkratšou cestou hľadať najvhodnejšie miesto na „ulovenie“ najfotogenickejšieho blesku (totižto, jeden bol krajší ako ten druhí). Za prvé stanovište sme si vybrali vlastnú záhradu, ktorá sa po pár snímkoch a krátkom uvážení stala celkom nevyhovujúca pre zachytenie celých bleskov. Prichádza ďaľšia adrenalínová situácia, zrýchlený presun autom za obec na otvorené pole (práve tam zožali repku), ešte rýchlejšie vybaľovanie, nadstavovanie aparátov a konečne sme sa mohli venovať nasnímavaniu bleskov. Medzi jednotlivými mačkaniami spúšťí aparátov nám matka príroda ponúkla aj iné a miestami krajšie elekrizujúce výboje, nenasnímané.

Po hodine aj pól sme ukončili „lov“, urobili štatistiku bleskov. Výsledok: veľa. Priatelia, čo Vám tu budem vypisovať, to bolo treba zažiť. Jednoducho... Bleskové divadlo.